5. nedeľa po Veľkej noci - Rogate

Názov nedele pravdepodobne prešiel svojím historickým vývojom. Vo svete sa bežne stretávame s jej dvojslovným označením Vocem jucunditatis podľa starozmluvného latinského introitu k nedeli Iz 48,20b: „Oznamujte to hlasom plesania a zvestujte to!“, lat.: „Vocem iucunditatis annuntiate, et audiatur.“ Ba dokonca aj tento je možnou zmenou oproti ešte staršiemu (Ž 66,1-2, zhodnému s introitom nedele Jubilate?) práve kvôli neofytom, nováčikom v cirkvi pokrsteným cez Veľkú noc. Tento introit ich vysielal misijne do života s tým, že to, čo prijali majú s veľkonočnou radosťou niesť ďalej.

S naším názvom Rogate je to trochu zložitejšie. Už v najstarších časoch existoval tzv. veľký rogačný deň 25. apríla (s menom Marek to nemá nič spoločné, meno bolo k tomuto dátumu pridelené neskôr). Rogačný deň znamená modlitebný deň a pôvodne ním pôsobili proti starovekej slávnosti Robigalii, na ktorej pohania robili procesie a obetovali psa Robigovi, bohu poľnohospodárskych nešťastí. Okolo roku 470 zaviedol viedenský biskup Mamertus po ničivých pohromách (zemetrasenie, mor a hladomor) nové, malé rogačné dni počas troch dní – pondelka až stredy pred sviatkom Vstúpenia. Počas týchto dní sa modlili za požehnanie polí a polia si nechávali miestnym duchovným požehnávať, robili procesie k hraniciam farností. Je dosť možné, že práve tu niekde sú počiatky zvyklostí vyzdobovania kostolov (niekedy i domácností) brezami či inými mladými stromami na turíčne sviatky. Nejakým spôsobom (možno reformačným tlakom proti vzniknutým poverám počas rogačných dní) sa názov troch dní premietol priamo do nedele a ona dostala aj nový, vyhľadaný introit podľa mena „rogácie“. Výraz „rogate“ (proste, pýtajte si) sa v latinskej Biblii, Vulgate nachádza niekoľkokrát (napr. Mt 9,38), v evanjeliu J 16,24(b), ktoré bolo ako introit priradené, je však použité iné, hoci významovo podobné slovo: „Petite et accipietis ut gaudium vestrum sit plenum,“ v našom preklade: „Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná.“

Text je vlastne vybratý z evanjelia k nedeli J 16,23-27, takmer po celé veľkonočné obdobie sa používa Jánovo evanjelium. Epištola Jk 1,22-27 pochádza z tzv. katolíckych (všeobecných) listov Novej zmluvy, opäť ako v celom veľkonočnom období.

Podľa Tranovského kancionálu (1949) sa v túto nedeľu spieva sedem odporučených piesní, z nich sa nášho súčasného spevníka dostali tri - z nich dve Lutherove: ES 314 Otče náš milý nebeský, 443 Človeče, chceš byť spasený a tretia so slovenským pôvodom 444 Dobroty, lásky plný.