1. adventná nedeľa - advent
Advent je obdobie celkom na začiatku cirkevného roka, predchádza vianočnému času. V evanjelickej tradícii patrí na úvod vianočného kruhu.
Slovo advent má latinský pôvod zo slova adventus, čo je prekladom gréckych (biblických) výrazov epifania i parrusia, teda príchod. V tom zmysle nám poukazuje na dva rôzne dôrazy: 1. príchod Mesiáša na Vianoce, 2. druhý príchod Mesiáša. Niekde ešte pridávajú tretí, a to je príchod Krista do srdca veriaceho človeka. Takto sa na začiatku cirkevného roka zvlášť vo francúzskej teológii poukazuje na trojitý odkaz adventu: na minulosť, prítomnosť i budúcnosť.
História adventného obdobia je trochu komplikovaná, najstaršie zmienky by sme našli v druhej pol. IV. storočia v diele pripisovanému Hiláriovi z Poitiers (†367) ako o čase pôstu pred Božím narodením. V rámci príprav na Vianoce v podobe pôstu nájdeme toto obdobie na konci IV. storočia ako čas už od 11. novembra až do 6. januára, sviatku Zjavenia. Je to spolu 56 dní, bez víkendov presne 40, 6 týždňov adventu plus 2 týždne Vianoc. Počas toho obdobia sa kresťania vždy v stredu, piatok a sobotu postili, aj preto sa mu niekedy hovorí pôst svätého Martina. Išlo o 40 dní podobných ako 40 dní pôstu pred Veľkou nocou. Niektorí kresťania sa dokonca postili celé toto obdobie. Tu niekde možno hľadať aj nedávny zvyk u nás pristupovať k spovedi (a Večeri Pánovej) zvlášť v advente. Adventné pôsty ustali v XIII. storočí, oficiálne ich zrušil až Kódex kanonického práva z r. 1917. Napriek tomu sa adventné obdobie v rôznych krajinách či oblastiach dodnes nazýva aj Malý, alebo vianočný pôst. V byzantských cirkvách sa toto obdobie začína 15. novembra (tam, kde používajú juliánsky kalendár, sa ich 15. november zhoduje s naším 28. novembrom), pomenovali ho Filipov pôst (u nás Filipovka) podľa svätca, ktorý má svoj deň v kalendári deň pred jeho začatím.
Pápež Gregor Veľký (†604) zaviedol 4-týždenný adventný čas, 4 týždne predstavovali 4.000 rokov od pádu človeka v raji po príchod Krista v Betleheme. Synoda v Limburgu (1038) rozhodla, že advent bude začínať 1. adventnou nedeľou.
Rozpis evanjeliových textov pre jednotlivé nedele pochádza zo VII. storočia, keďže advent má už z názvu dva hlavné dôrazy, aj obsah štyroch nedieľ sa delil na dve polovice: prvé dve nedele sa zameriavali viac na druhý príchod Pána Ježiša a druhé dve nedele na prípravu na narodenie Božieho Syna.
Typická farba adventu je síce od 13. st. fialová, no boli pokusy aj o zavedenie čiernej. Fialová „vzniká zmiešaním červenej a modrej, preto je symbolom rovnováhy, umiernenosti, zmierenia medzi nebom a zemou, dušou a telom, láskou a múdrosťou, spojenia Boha s človekom...“ No v anglikánskom prostredí sa stretneme s modrou (u nás neliturgickou), zvláštnosťou je švédska evanjelická cirkev, ktorá používa bielu farbu. Vo východných cirkvách sa údajne používa červená v alternatíve so zlatou.
1. adventná nedeľa:
Aj adventné nedele mali kedysi svoje latinské názvy podobne, ako máme vo veľkonočnom období (pred ním i po ňom). Vychádzali z prvých slov introitov, názov 1. nedele bol Ad te levavi (Ž 25,1: K Tebe pozdvihujem). Na začiatku nového cirkevného roka z textu introitu (Ž 25,1-4) znie hlboká dôvera a pokorná prosba dávidovského žalmistu o poznanie cesty, ktorou sa práve začína liturgické stvárnenie celých dejín spásy počas celého roka.
Spev Gloria (Sláva) však býval vynechaný a objavil sa opäť až na Vianoce.
Epištola typická pre túto nedeľu je z R 13,11-14 (v novšom podaní súčasnej agendy verše 8-12) reflektuje smerovanie nedele k parúzii (druhý príchod Krista) a nabáda k náležitej príprave, keďže sa čas kráti. Evanjelium Mt 21,1-9 o vjazde Ježiša do Jeruzalema ukazuje na vstup Ježiša do nového cirkevného roka a je veľmi vhodne vybraté práve pre túto príležitosť.
V túto nedeľu sa zvyknú zapaľovať sviece na adventných vencoch (so štyrmi, alebo aj piatimi, niekde rôznofarebnými sviecami) pôvodom v nemeckej evanjelickej cirkvi (J. H. Wichern). Niekde v tento deň stavajú vianočný stromček, robia špeciálne svetelné výzdoby, napriek tomu však začína tiché obdobie bez hlasných osláv a svadieb. Zaujímavá je aj história tzv. adventného kalendára či adventnej moravskej (hernnhutskej) hviezdy, obidvoje pochádzajú z nemeckého luteranizmu 19. storočia.
Typické piesne, napísané pre 1. adventnú nedeľu sú: Príď, spasenie pohanov (ES 19) a Čím môžem Ťa privítať (ES 6).
Prvá sa síce pripisuje Martinovi Lutherovi, no je iba jeho poetickým prekladom Ambróziovho (†397) hymnu Veni redemptor gentium. Melódia bola známa už v r. 1120 v Einsiedeln (ba možno už okolo r. 900), v r. 1524 bola upravená pravdepodobne M. Lutherom.
Druhá je z pera Paula Gerhardta, evanjelium nedele (Mt 21,1-9, vjazd Ježiša do Jeruzalema, identické s pôvodným evanjeliom Kvetnej nedele) sa objavuje zvlášť v druhom verši. V slovenskom preklade sa z 10-strofovej piesne stala napokon iba 6-strofová aj so stratou niektorých teologických dôrazov originálu. Melódiu k nej pôvodne urobil Johann Crüger, my ju však v našom spevníku máme od Melchiora Teschnera.
Tranovský kancionál (1949) odporúčal pre 1. adventnú nedeľu výber ôsmich piesní, do nášho spevníka sa okrem jednej dostali všetky, sú to tieto: ES 5, 10, 15, 16, 23, 27 a 30.